Bolo jedno dievčatko, volalo sa Kika...
... o všetkom si myslelo, že sa jej to týka. Fakt len ja poznám túto detskú pesničku ? Pamätám si ako včera, že mi ju ako malej dosť často spievali. Prečo asi ? :) Musím uznať, že som bola nesmierne zvedavé, aktívne a hyperaktívne dieťa, ktorému sa ústa nezavreli. S vlastným názorom, papuľnatá, odhodlaná, rozhodnutá... Miestami chlapčisko. Nemyslím, že preto, lebo som vyrastala s dvoma staršími bratmi... Ja by som domov s obitými kolenami chodila tak či onak. Uznávam, že som rodičom a učiteľom v škole dala zabrať, no dnes sa na to pozerám inak. Myslím, že som len bola iná... a to nieje vada. Byť iný a vyčnievať z davu je obrovský dar, len ho treba vedieť využiť. Vždy som bola presvedčená o tom, že tí iní majú obrovský potenciál a vždy sa mi páčilo všetko odlišné a výnimočné. Ďakujem mojim rodičom, že túto inakosť - aj ked v tých časoch možno nepriamo - vo mne podporili.
